Lodný denník- úvod

19. března 2010 v 21:44 | Kyreth |  Zvyšok
Nekritizujte ma príliš, zatiaľ to len vymýšľam...


Ten deň bolo more výnimočne kľudné. Slnko z jasného neba príjemne pripekalo a rozohriate vlnky iba jemne žblnkotali. Snehobiele plachty sa napínali a poháňali našu loď vpred pri každom, i slabšom poryve vetra. Z podpalubia sa ozývali tiché, ospanlivé zvuky. Zazobanci, ktorých sme tentoraz prepravovali sa vnoci až príliš dlho zabávali. Podľa polohy Slnka usudzujem, že je už takmer poludnie. Sledujem veselého kormidelníka, ktorého meno si raz neviem zapamätať. Píska si melódiu, ktorú takmer každý z tých veselých ľudí pochádzajúcich z pobrežia. Sú tak krásne hnedí...
No na mňa sa slnko nie a nie nalepiť. Moja pokožka je stále taká istá biela ako bola, keď som sa pred pár týždňami vydal na svoju prvú plavbu...
Stará stolička podomnou zmučene vŕzga... A to som nikdy nebol ťažký. Vŕzga asi iba z rozmaru, alebo na tom Slnku schnú kvapôčky potu stolára, ktorý ju zhotovil.
A možno je len príliš stará...
Dym z fajky stúpa až k tej bezoblačnej oblohe. Mali ma čomu naučiť, fajky fajčiť. Snáď si odvyknem, keď sa mi bude chcieť opustiť tento život plný prekvapení.
Pchybujem, že sa z tejto lode niekedy ešte pohnem. Je mi tu dobre. Aspoň zatiaľ.
No čo ak príde búrka?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.