Šialený , neukončený RPG výlev

12. března 2010 v 17:09 | Kyreth |  Výlevy
Som proste nechutne šialená


*Sedí možno príliš ticho na jej vkus. Objíma si kolená a z jej očí sa nehlučne rynú horúce slzy. Už má toho plné zuby, dusiť v sebe všetky pocity.. Už nechce viac trpieť pre nezmysly, nechce už byť vždy tou najhoršou a utláčanou. Z vlhkých trasúcich sa pier sa jej prederie vzlyk. Ona t u vždy bola aj bude pre všetkých.. Ale keď niečo potrebuje, nik ju zrazu nepozná, nik nemá čas aby nežne pohladil jej utrápenú malú dušu. A navyše, potrebuje práve jeho. Nechápe, ako jej to mohol spraviť ale úplne ju poblázil, nevie, čo si má myslieť o svojich citoch a bolí ju vedieť, že tá najbelšia labuť sa do škaredého káčatka nikdy nebude môcť zamilovať.*


*V myšlienkach sa jej neustále vynára jeho dokonalá tvár, aký by to bol len prekrásny pocit dotknúť sa jeho jemného bieleho líčka, preískať sa cestičkou v jeho jemných blond vláskoch, aké nádherné by bolo hľadieť do jeho dokonalých nebesky modrých očí, obkresľovať svojimi plnými perami črty jeho tváre. Aké krásne by bolo počuť z jeho úst zamilované slová, aké nádherné by bolo zaspávať v jeho náručí. Aká veľká je jej túžba, ako veľmi musí v sebe dusiť tie slová... Láska je šialenec*


*Jeho hlas sa s dávkou lásky otiera o jej ušné bubienky, jeho šepot v nej roznecuje túžbu. Zrazu už jej telo nesedí, jej telo leží a netuší, či je len fatamorgánou, alebo naozaj vpíja pery do jej pier, najradšej by jej duša spievala on náhleho šťastia slová piesne piesní, keby mohla, vyznávala by mu lásku každým jedným dychom a ak by sa dalo, chcela by byť preňho najlepšou, i keď si ani trochu neverí. Chcela by, aby chvíľky s ním trvali úplne navždy aj keď sú možno len príliš sladkou ilúziou...*


*Verí, že jeho ruky na jej tele nie sú len márna túžba, verí že láska v tých ľahkých dotykoch je skutočná, jej nádej ju núti aby jeho ako svoj šialený výplod tisla k sebe stále blíž, aby sa ich horúce prerývané dychy sladko križovali v ľubozvučnom súzvuku, najkrajšej piesni pre jej uši. Nechce aby to skončilo, nechce ho prestať cítiť vedľa seba, nechce sa vzdať jeho pier pritisnutých k jej krku, nútiacich ju triasť sa na celom tele nepopísateľnou túžbou. Nechce prestať obkresľovať kontúry jeho chrbta končekmi svojich prstov, túži si vryť do pamäti každý záhyb jeho pre ňu i pre mnoho ďalších dokonalého tela*


*Cíti jeho chladné dotyky na svojej príliš rozpálenej pokožke, dokázala by zrátať sekundy, ktoré ju priviedli do takmer úplného šialenstva, keď sa jej začal svojimi nežnými rukami dotýkať na miestach, kde sa ešte žiadna ruka neodvážila usídliť, keby nebola v opojení zmyslov. Nedokáže sa sústrediť na nič iné, vníma len jeho vôňu, jeho lásku, melódiu tlkotu jeho milujúceho srdca a ten jedinečný pocit chémie preskakujúcej medzi dvoma telami... No stále si nie je istá, či je skutočný, stále nevie, či sa nejedná o fatamorgánu...*

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.