Malá dávka prózy...

12. dubna 2010 v 14:49 | Kyreth |  Zvyšok
...Ktorú nezainteresovaní nepochopia. Nevadí.



1.
V ten deň opäť pršalo. Kráčal som premočenou prašnou cestičkou. Odetý len v tenkej, kockovanej košeli modrej farby, ktorá dokonale ladila s nebeskou farbou mojich očí, blond vlasy premočené do posledného milimetra mi padali do očí. Z Nin-Glinu moje kroky smerovali k centru Geminisu. Prechádzal som sa starými ulicami, obdivoval nádheru vysokých domov týčiacich sa nadomnou ktoré akoby sa nakláňali k dláždenej ceste. Moje kroky splývali s klopkaním kvapiek až kým som sa nedostal celkom blízko k budove Ministerstva mágie. Zastavil som a hľadel som do prúdu čarodejníkov hromadne vychádzajúcich z otvorených dubových dverí masívneho výzoru.
Hodiny na kostolnej veži odbili pravé poludnie a takmer všetci pracovníci sa vyhrnuli na obednú prestávku. Môj zrak však inštinktívne zachytil práve ju. Jej kultivovaná chôdza pripomínajúca tanec polovíly, spokojnosťou žiariacu tvár rámujúce dlhé čokoládovohnedé kučery, ktoré sa jej obtierali kolo pása a stále vyzerali rovnako príťažlivo, Jej oči sa usmievali a krásne plné pery pre mňa v očarujúcom úsmeve odhalili dva rady rovných, bielych zubov. Zdalo sa mi, že pohľadom do očí jej anjelská duša nachvíľu splynula s tou mojou ľudskou ako za čias, keď mi celá patrila. Zaiste zisťovala na čo myslím a možno prišla na to, že ona je stredobodom mojich myšlienok.
Jej bledú zamatovo jemnú pleť zdôrazňovali šaty až po zem z bledofialovej látky, ktorá tesne obopínala jej krivky- ženské, no stále z nej zaváňala dievčenská hravosť. S očareným úsmevom odomňa odvrátila zrak a nastavila tvár dažďu, ako to robievala vždy, keď sa jej naskytla možnosť. Na krku jej svietila zlatá retiazka od pierka skrytého pod šatami, avšak nikde som nevidel striebornú, ktorá by mi napovedala, že stále nosí to krištáľové srdce, ktoré som jej dal do daru ja.
Miesto toho sa jej okolo pravej ruky trblietal purpurovo-čierny korálkový náramok. Odkiaľ ho má a prečo ma tak neuveriteľne pichá v očiach pohľad naň? Prečo zrazu túžim podísť k nej, strhnúť jej ho a vziať si ju.. Sebecky, nech je už len moja?


Nik by nikdy nebol povedal, čo všetko sa v mladej slečne Kyreth Narquelie skrýva. Veď vždy bola len obyčajným dievčaťom, neskôr večne mladou ženou, ktorej srdce bolo príliš popretŕhané zlosťou osudu, pre ktorý bola možno príliš silnou. Naložil jej na plecia statočne, no ona všetko zvládla, pretože sa osudu nebála. Jej srdce je aj napriek zaschlým ranám silné a schopné milovať celou sojou podstatou.
Krištáľové srdce, ktoré dostala od svojho bývalého priateľa nadobudlo po tom, ako jej ho nežne pripol k bledému hebkému krku zvláštne vlastnosti. Každý, kto sa ho dotkol sa okamžite zamiloval. Samozrejme, platilo to i na Kyreth- keď si prívesok zložila, jej bývalý priateľ sa jej vzdialil a toto odlúčenie viedlo k rozchodu. Odvtedy si prívesok nenasadila, preto stratil svoju moc.
Purpurovo- čierny korálkový náramok dostala Kyreth darom od Demosa Toccu. Ten snáď doňho vložil ešte väčšiu lásku ako Thomas a keďže láska mu bola opätovaná, náramok nadobudol ešte zvláštnejšie vlastnosti. Každý, kto sa pozrie na jeho nositeľku- Kyreth a má k nej aspoň nejaký pozitívny vzťah zrazu vzplanie túžbou po nej. Ona však svoje srdce už odovzdáva Demosovi, preto je možné, že pár mužov zošalie od neopätovanej lásky a Kyreth o tom vôbec ale vôbec nemusí vedieť...

2.
 Kráčam tmavým lesom. Slnko o pár hodín zapadne, prezrádzajú mi to tiene stromov a ich smer dopadu na zem čoraz viac na východ. Pohrabem sa vo vrecku jedného z tých nespočetných kabátov ktoré vlastním. Vytiahnem z vrecka drobnú fľaštičku a vylejem do vyprahnutého hrdla moju dnešnú a zároveň poslednú dávku tohto cyklu. Opriem sa o strom a zveziem sa po jeho kôre dole. Sedím medzi koreňmi tohto stromu a čakám. Moje vnútro akoby zapĺňala tá známa beznádej. Ako keby som sa každou z tých nekonečných sekúnd viac a viac blížil k bolesti. Nastala tma, pomedzi sivé listy korún stromov týčiacich sa nad mojou hlavou ku mne prenikalo silné svetlo obrovského mesiaca v splne. Moje telo zachvátilo bolesť z potlačeného pudu, ktorý bol do mňa zasiaty a vložený násilím. Svedomie by mi nedovolilo premeniť sa. Radšej sám v tichu trpím, odmietam volanie ostatných môjho druhu, spútaný vlastnou bolesťou. S pudom do mňa nevložili zlosť ani nenávisť. IBA VÝČITKY.



-1. písané pre drahú Thomasku na hodinu Reliquistiky 
u môjho najobľúbenejšieho finálskeho profesora, Daria Duboisa-

-2. písané pre drahú Thomasku na hodinu Elixírov
na milovanej Finke
o milovaných vlkolakoch-

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.