Cadence

3. května 2010 v 22:06 | Kyreth |  Zvyšok
Nebude žiaden Lodný denník! Budú len úryvky O:)







Cadence sa opierala o okraj lode a hľadela na slnko, ktoré sa pomaly kĺzalo k obzoru. Teplý večerný vánok rozvieval jej čokoládovohnedé vlasy a v jej vnútri sa odohrával súboj pocitov.
Na jednej strane stálo šťastie, že je teraz na lodi len posádka, žiadni dotieraví pasažieri. Vyložili ich v neďalekom prístave avšetkým členom posádky odpadol zo srdca taký obrovský balvan, že keby nebol len prirovnaním, dozaista by im polámal prsty na nohách. 
Na druhej strane stál on. Bol kamarát, dobrý, to sa musí uznať. Ale čo z toho, keď jej srdce splašene skáče už len pri myšlienke na neho?
Jeho zaujíma tá Jocelyn. Tá odporná, doliezačská Jocelyn, ktorá vystúpila s ostatnými pasažiermi,
Thomasove oči od toho momentu nežiaria modrými iskričkami, premáva sa po palube ako bez duše, hľadí do neznáma alebo posedáva na stoličke pri kormidelníkovi a bafká tie odporné fajky.
Cadence ho nikdy nezaujímala bližšie. Vždy to bola iba Cadence, nik viac. Dievča, s ktorým sa spoznal na lodi, zočil jej dobré srdce, ale nepripustil ho k tomu svojmu bližšie.
Zničené šaty farby vrecoviny na jej chudej postave viseli, zelené mačacie oč skúmali každý detajl a hľadali práve jeho.
Túžila mu pomôcť, no nevedela ako. Dala by mu srdce, keby chcel. Je to všetko čo má. Nemá majetok, nemá  dokonalú krásu tela. Má len svoje srdce, ktoré patrí práve jemu.
Hľadí do mora, ktoré červené večerné zore sfarbujú do červena. Čo tak skočiť a sfarbiť ho natrvalo svojou krvou?
Zabezpečiť si konečne pokoj?
Možno spáchala niečo zlé a teraz si to musí odtrpieť.
Preto sa nevzdá a bude bojovať aspoň za jeho šťastie, keď jej je už v nenávratne...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.