Red apple

27. června 2010 v 21:15 | Kyreth |  Zvyšok
Pre Thomasku na reliquistiku.
Pustite si k tomu Sia- My love zo soundtracku k Eclipse.
Nepochopíte to, nevadí.


Znie to možno ako ďalšia z tých rozprávok, ale história sa môže zopakovať.
Dážď klopal na okno a dopadal naň potichu. Spomínal som na ňu, na to, ako na každé jedno zavolanie s ľahkosťou vybehla von a tancovala pomedzi kvapky. Miloval som ju držať v náručí, preplietať sa jej mokrými kučierkami, bozkávať tie pery sladké od dažďa.
Miloval som ju.
Utiahol som na krku tuhšie čiernu zamatovú kravatu a zvesil z vešiaka v rozľahlej predsieni
čierne sako. Zavrel som za sebou vchodové dvere a zišiel dolu schodmi. Slzy rynúce sa z dvoch jej malých nebies spoľahlivo ukryli nežné kvapky. Predstavoval som si, že každá jedna z nich na mojej tvári je bozk od nej, ako sme to robievali, keď sme museli byť od seba odlúčení. Vedel som, že aj ona ma stále milovala až do posledného nádychu, presne ako ona vedela, že ja milujem ju.
Z Nin Glinu to na cintorín nebolo veľmi ďaleko. Nechcel som kráčať po chodníku, vzal som to krížom pomedzi hroby cez blato a premočenú trávu. Zastal som obďaleč celého toho. Kňaz práve kropil uzavretú truhlu snehobielej farby jej duše svätenou vodou a po latinsky vravel čosi, čomu som nerozumel. Vedľa čerstvo vykopaného hrobu už jeden kríž stál. Bolo na ňom jednoduchým písmom vyryté "Demos Carmen Tocca" s dátumom úmrtia pred týždňom a ja som pochopil, prečo tu vlastne musím stáť.
Zasa som sa mýlil. Už ma nemilovala, pre mňa by nič také nikdy neurobila. Z jednej strany som bol rád, z tej druhej to ničilo moje vnútro ako vlastne každá neopätovaná láska.
Nebol som jediný, kto to všetko sledoval. V žene s amputovanou nohou sediacej na vozíku s trochu neprítomným výrazom som spoznal jej matku Samanthu, za ňou zrejme stál jej manžel Leonard. Zvyšok rodiny oblečenej v čiernom som nevnímal. Videl som iba ilúziu. Tancovala pomedzi kvapky v bielych šatách a jej tvár žiarila šťastím. Plné pery a vlasy dlhšie, než kedykoľvek predtým sa spolu s hlbokými hnedými očami jediné nejavili rozmazane, nepôsobili ako duch. Sadla si ku klavíru a srdce sa mi zachvelo, keď sa mi v ušiach náhle ozývala pieseň, ktorú zložila pre mňa, pieseň lásky.
Prúdy sĺz sa mi stále nepodarilo ovládnuť. Zvrtol som sa a kráčal preč, hľadať únik, hľadať odvahu a silu opäť vstať z dna, na ktoré ma jej smrť priklincovala.

A ako sa to vlastne stalo?
Jej srdce opäť sa rozlámalo
Jej životu zas chýbal zmysel
Kto by si to pri pohľade na jej úsmev myslel?


Tri dni počítala sekundy
Tri dni zbierala v sebe odvahu
Po troch dňoch bez snahy
Prekročila odvahy prahy

Vybrala sa k domu
Áno, presne k tomu
Ktorý tajomstiev veľa skryl
Do jej duše jedno z nich vryl


"Pane, je pravda, že jablko je vaše?"
Bez opýtania sebecky dnu sa kmáše
Skrz čarovnú paličku
Nájde správnu poličku

Sebecky si odhryzne
Počká chvíľu na smrť
Nevinný starinár odvisne
Hovorí sa "Smrť za smrť"


Pretože každá smrť spôsobuje smrť presne ako prvá smrť, tá Ábelova.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 T.M.L. | 27. června 2010 v 21:55 | Reagovat

Obdivujem ľudí, ktorí vedia písať básne

2 kyrethka | 27. června 2010 v 21:56 | Reagovat

myslíš, že to viem?

3 T.M.L. | 27. června 2010 v 22:07 | Reagovat

Hej, kebyže nie, nečítam ich

4 kyrethka | 27. června 2010 v 22:44 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.